Antická busta v pohybe
Príbeh o ženách. O ženách bojujúcich za to, čo im prináleží. O jednote. A o tom, aká je v nej sila.
Tanečná performance čerpá námet z pôvodného Aristofanovho diela Lysistrata. Dej sa odohráva na pozadí peloponézkej vojny. Vo väčšine prípadov sa diskusia o vojnách vedie primárne z mužského pohľadu, no práve táto dráma sa zameriava na svet nežného pohlavia, ktoré má v rukách moc ukončiť rozbroje.
Táto performance však, narozdiel od pôvodného diela, ani zďaleka nenúti človeka k výbuchom smiechu. Hrubá sexuálna surovosť a vulgárnosť bola nahradená kontrastom medzi neutíchajúcou priebojnosťou a krehkosťou žien. O to silnejšie táto adaptácia pôsobila práve v dnešnej dobe, keď sa Európa nachádza na pomedzí obrovského vojnového konfliktu. Pokiaľ by ste sa snažili nájsť „tú jednu“, ktorá všetko zmení, hľadali by ste márne. Nie je to tak celkom príbeh o Lysistrate. Je to príbeh o všetkých ženách ako celistvom útvare znášajúcom rovnaký osud.
Študentky Shota Rustaveli divadlo a film Georgia State University prostredníctvom tanečných a pohybových kreácií dokázali vytvoriť zaujímavý súlad úzkosti, strachu a razantnej priebojnosti. Tieto dámy v sebe ukrývajú neskutočnú silu, čomu nasvedčujú aj červené fľaky na koži spôsobené neustálym bytím sa do hrude, bez strachu zraniť samé seba.
Scéna je pomerne jednoduchá, kostýmy dokonale dopĺňajú pohyby aktérok – po vizuálnej stránke nebolo nutné nič preháňať, v jednoduchosti bola krása diela. V neutrálnom prostredí výrazne pôsobilo niekoľko prvkov červenej farby (ktorá symbolizuje nielen krv, ale aj samotný ženský princíp) – tú si v závere diela tanečníčky rozmazali aj po tvári.
Popri hudbe sa v inscenácií výrazne pracuje aj so zvukom. V úvode inscenácie deväť prekrásnych žien uložených do symetrického súsošia – s kamenným výrazom v tvári - odspievalo baladickú pieseň. Rovnako tak celkovú atmosféru inscenácie podporujú aj ich výrazné dýchanie či hlasný infantilný smiech a výkriky. To všetko bez zbytočného presýtenia a v absolútnom súlade s ostatnými využívanými prvkami.
Celá inscenácia sa teda dá definovať dvomi slovami – jednoduchá krása. Všetko sa odohralo v dokonalom súlade, bez nutnosti nič preháňať. Odkaz jasný, prevedenie zvládnuté. Napokon burácajúci potlesk hovorí sám za seba.
