Batôžtek tónov
Spomalenie, uzatvorenie sa do vlastných pocitov, hľadanie intimity a pochopenie súvislostí medzi čakrami a sebavyjadrením, no najmä správne pracovanie s hlasom. To všetko sme sa snažili naučiť v oáze pokoja, ktorou sa aspoň na chvíľu stala miestnosť 401.
Postupným ponáraním sa do svojho vnútra sme začali intenzívnejšie vnímať nielen svoje okolie a telo, ale predovšetkým svoje emócie. Práve vnorenie sa do hĺbky pocitov so správnym držaním tela nám napomohlo k správnej práci s našimi pocitmi a hlasom, ktorému sme na začiatku mnohí neverili.
Predstavte si kvet. Z malého semienka v zemi postupne rastie malá rastlinka, ktorá jedného dňa rozkvitne. Začali sme hľadaním najhlbšieho tónu. Postupným rastom z podlahy a čoraz väčším sebavedomím sme však nabrali sily aj na technické vyvolanie hnevu či bolesti - tie sme demonštrovali surovými a hrdelnými výkrikmi. Posledný cvičením bola schopnosť uveriť svojej osobnosti, byť sebavedomý a pred ostatnými predviesť svoj hlas v jeho celej kráse.
Festivalový čas sa pomaly napĺňa. Ani sme sa nenazdali a vybalené kufre opäť balíme s nádejou, že návrat do festivalovej reality nebude príliš krutý. Do môjho batôžka si okrem kopy zážitkov zabalím aj skúsenosť, že spev a správne napojenie sa na vlastné emócie má na ľudí blahodárne účinky. Všetkým nám teda do života prajem čo najviac melódii, aby sme sa vyrovnaní a plní inšpirácie stretli aj o rok.
