Chýbali už len Spice Girls
Súčasťou našej identity je aj naša národnosť, naša domáca kultúra a súvislosti, v ktorých sme vyrastali. Tie nás istým spôsobom reprezentujú – o to viac v priestore, akým je medzinárodný festival. A to predsa v divadle treba využiť.
Inscenácia Miss Brexit v podaní London College of Music vynikala medzi ostatnými doterajšími tohtoročnými festivalovými inscenáciami svojou jednoduchosťou, sviežosťou, živosťou. Disponovala výraznou hrou so slovami, akcentami, drzým až vulgárnym prejavom, ale aj príjemnými lyrickými pasážami. To, čo sa spočiatku tvárilo ako naivná fraška (v podobe klasickej televíznej súťaže) sa ale nakoniec ukázalo ako niečo tak silno presýtené reálnymi problémami, až človeka zamrazí.
Inscenácia sa tvarovala v dvoch rovinách. Jednou z nich bolo vykresľovanie všeobecne známych čŕt a rečí o jednotlivých národoch. Autori vyťažili maximum a pobavili divákov rôznymi narážkami. Dôležité je však poznamenať, že tieto vtipy ani raz nevyzneli urážlivo, práve naopak.
Druhá (o niečo silnejšia, a aj vzhľadom na fakt, že inscenáciu odohral britský súbor) sa odvíjala v tendenciách založených na poukazovaní na britské stereotypy. Tvorcovia si dokázali urobiť srandu nielen z druhých, ale najmä sami zo seba. Všade rozvešané vlajky Veľkej Británie, pofidérna kuchyňa, (ne)tradičné pitie čaju, nezrozumiteľný akcent ... na to, aby to bolo ešte viac britské, chýbalo už len hudobné číslo v štýle Spice Girls.
Mám však vnútorné nutkanie vyjadriť sa nielen na racionálnej úrovni, ale aj trochu emocionálne. Počas môjho ročného pobytu v Portugalsku sa na mňa práva nalepilo aj v inscenácii spomínané slovo saudade - je to akýsi melancholický pocit, ktorý človek zaživa, keď za niečím smúti. Tento pocit najvýraznejšie prežívajú práve emigranti. Dostávajú sa z im dôverne známeho prostredia do úplne nového sveta, ktorý pre nich môže byť mätúci, strašidelný a rozhodne im neponúka vrúcne prijatie. Prečo je nutné o týchto témach hovoriť? Jednak preto, aby sa mohol človek na podobné situácie lepšie pripraviť, ale aj preto, aby sme my dokázali byť voči cudzincom oveľa viac empatickí. Veď všetci sme ľudia – len sme každý trochu iný...
