Čím dlhšie budeš nosiť masku, tým ťažšie sa ti bude skladať z tváre
Pre aký osud sa rozhodne Ifigénia, keď jej je po prvýkrát dopriata možnosť voľby? Ako zastaviť ruky, ktoré nás ovládajú, a kto o nich povie bábkam, aby bábkové hry už neboli len smutné? Príbehy gréckej mytológie vznikli pred tisíckami rokov, avšak ich témy sú i dodnes až bolestivo aktuálne. Študenti z Južnej Kórey prinášajú inscenáciu prepájajúcu grécke mýty s kórejskou tradičnou bábkovou hrou (Deolmi), v ktorej sú bábky ovládané za ich zátylok. Z toho plynie aj jej názov, v anglickom preklade zátylok – The Nape.
Inscenácia prepája činoherné herectvo s bábkovým, napríklad pomocou využívania masiek alebo tieňohry. Tá je vytváraná reflektorom, ktorý žiari zo zadného konca javiska smerom na veľké látkové plátno tiahnuce sa stredom hracieho priestoru. Herci týmto spôsobom pred jednotlivými dejstvami približujú kontexty, následné dianie odohrajú už priamo pred očami divákov. Inscenácia je zostavená z troch dejstiev, každé z nich sa zameriava na jednu z postáv z hier starogréckeho dramatika Euripida – Ifigénia, Klytaimnéstra a Elektra.
Pohyby hercov sú vysoko štylizované, ich chôdza je neprirodzená a rukami vytvárajú veľké teatrálne gestá. Po každej hereckej akcii sa však zastabilizujú do rovnakej východiskovej polohy, ako by boli skutočnými bábkami, ktoré niekto drží za šiju. Vysoká teatralita teda má svoje opodstatnenie a vnímam ju ako veľmi kvalitne prepracovaný prvok významný pre inscenáciu založenú najmä na hereckej akcii. Každá z postáv ma zároveň niekoľko špecifických pohybov, ktoré v jednotlivých situáciách dookola opakujú. Tieto gestá taktiež bližšie charakterizujú ich povahu. Achilles (Subin Baek) vytvára dojem nepremožiteľného bojovníka pomocou státia s rukami vbok, pričom hrdo zdvíha hlavu dohora, následne opäť prechádza do pohybu a chváli sa svojou silou napínaním bicepsov. Ifigénia (Seunghyun Lee) naopak pôsobí trochu nesmelo, ruky má neustále zdvihnuté pred sebou dlaňami vpred, čím evokuje snahu vyhnúť sa sporom a radšej na slovo poslúchnuť.
Základom kostýmov sú voľné biele nohavice a zavinovacia košeľa rovnakej farby. To tvorí kompletný odev bližšie nešpecifikovaných služobníkov, doplnený iba bielou maskou prekrývajúcou hornú polovicu tváre. Postavy, ktoré sú zadefinované, si na biely základ obliekajú ešte ďalšiu pestrofarebnú vrstvu – každý kostým je však jedinečný, rovnako ako aj ich masky, ktoré zobrazujú neurčité bytosti neľudskej podoby. Táto diferenciácia spolu so špecifickými gestami pomáha zreteľnejšiemu prehľadu v postavách, nakoľko si niekoľko z hercov zahralo i viacero rolí. Rovnako umožnila hercom hrať postavy iných pohlaví, čím tvorcovia poukazujú na možnú veľkosť kontrastu medzi tým, ako niekoho vnímame navonok, a človekom skrývajúcim sa pod maskou. Jedinou postavou bez masky je Elektra (Junsu Go), čo symbolizuje jej vzdor proti tomu, aby ľudia boli niekým ovládaní ako bábky.
Masky ale slúžia aj ako odkaz na tradičný kórejský tanec s maskou (Talchum). Ten predvádza napríklad Ifigénia počas obradného rituálu, v ktorom mala byť popravená. Po ukončení rituálu si masku skladá z hlavy, čo symbolizuje jej smrť (v pôvodnom mýte však prežila, zachránila ju bohyňa Artemis). Pomocou rovnakej symboliky je vykreslená aj smrť Agamemnóna (Yongsub Lee), ktorého „hlavu” nesie v ruke jeho vrahyňa – manželka Klytaimnestra (Hojin An). Kruh pomsty uzatvára Orestes prebodnutím vlastnej matky a následným odhodením jej masky. Rolu nepremožiteľnej vládkyne práve dohrala. Žila v nej však tak dlho, že z nej bez tejto „druhej tváre“ neostalo už absolútne nič.
