Dotyky v hmle
Snová krajina, v ktorej sa komunikuje pohybom. Dávka metafor v podobe tanečnej infúzie. Kontakt bulharského súboru s mýtickou bytosťou a jej potomkami.
Tanečná inscenácia študentov NAFTA z vybraných fragmentov balady ,,Erkling“ spracovala putovanie Otca a Syna do neznáma. Bezcieľne blúdenie sa zrazu stane hlavným záujmom mýtickej sily, ktorá najviac vplýva na mladého Syna. Zatiaľ čo Otec vníma iba jednoduché a na prvý pohľad jasné prírodné úkazy, Syn cíti prítomnosť neznámeho. Prírodné entity dostali svoje ruky, kolektívne vedomie a sedem ľudských podôb s vlastnými atribútmi. Zástup neznámych žien evokuje macbethovskou atmosférou. Postupne sa predstavujú, každá s vlastnou charizmou a spôsobom komunikácie. Ich baladické proroctvá a individuálne tanečné kreácie vytvárajú tieňohru. Prežívané emócie v mysli Syna sú v abstraktných obrazoch zobrazené na premietacom plátne.
Dcéry lesného ducha pôsobia ako antické Sirény volajúce svoje obete vábivým hlasom. Pri tanečných obmenách si prehadzujú Syna z náruče do náruče, z emócie do emócie. Výrazným prvkom k sugestívnej choreografii je výber hudobnej zložky, ktorá je v harmonickom súlade s krušnými pomermi medzi prítomnými postavami a zdôrazňuje tému bezvýchodiskovosti. Davová manipulácia, vychádzajúca zo živelnosti a prírodnej fantázie siedmych dcér, sa pohráva so životným kompasom Syna – predstavuje mu nejasnú budúcnosť, činí ho viac nerozhodným, ale popritom ho koketne vábi k tomu, aby sa im naplno odovzdal. Rituálny tanec v splne je krásnou a emotívne silnou ukážkou toho, ako sa Syn nedokáže vyslobodiť z okrúhleho jasu Mesiaca. Znázorňuje tak zúfalý stav, ktorého hranice sa nedajú prekročiť.
