Klytaimnéstra s milencom točia porno vo vani
Ako by antické drámy vyzerali dnes? Krvilační králi už síce nežijú, no opojenosť mocou a túžba po vojne v ľuďoch rezonuje stále. Študenti Hanover University of Music, Drama and Media preniesli mýtické postavy starého Grécka do Divadla na Orlí v Brne a ukázali ako by asi žili a konali v dnešnej dobe.
Inscenácia Dionysus City spája Euripidovu tragédiu Trójanky a dramatickú trilógiu Oresteia autora Aischyla. Ak však očakávate filozofický ponor do týchto starých textov a myšlienkový presah do súčasnosti, budete pravdepodobne sklamaní. Sľubne vyzerajúca rovina intelektuálnej hĺbky sa v prvých minútach predstavenia rozplynula a spustila sa šialená jazda. V úvode pri Hekubinom náreku sprevádzanom zborom sa načala vážna rovina príbehu, ktorý v sebe nesie posolstvo o plienení, zneužívaní moci a bezcitnosti. Scéna však skončila a táto linka tiež. Miesto nej začal sitcom o antickej gréckej rodine. Prvé dve časti Orestei boli divákovi podané ako seriálové série o domácnosti, ktorá funguje v moderných konvenciách. Matka Klytaimnéstra (Aniela Ebel) si kráti čakanie na manžela sexuálnymi hrami s milencom Aigisthom (Julia-Mareen Korte), dcéra Elektra (Emma Marie Nielsen) je rebelantská tínedžerka, ktorá má s matkou problematický vzťah, a stratený syn Orestes (Samuel Mikel) sa v druhej sérii vracia domov zabiť svojho otčima.
Scénografia v tejto inscenácii bola veľmi jednoduchá, tvorená len kovovou konštrukciou tvaru kocky s bielymi závesmi a neskôr doplnená o vaňu (skrytú za závesom) a dve kreslá. Pri takejto minimalistickosti scénického riešenia ostal priestor pre využitie prostriedku live cinema bez toho, aby tento prvok pôsobil nadbytočne. Prostredníctvom projekcie na bielu látku na konštrukcii boli divákom ukazované vraždy, ktoré sa odohrávali mimo priameho zraku ľudí – vo vani za závesom. Tvorcovia voľbou video-zobrazenia zabíjania vytvorili paradox voči vykonaniu aktu mimo scény, čo bolo bežným postupom v antickom divadle.
Mladí herci pôsobili ako zohratý súbor. Herecké výkony boli vyrovnané, nanajvýš civilné a vo vhodných momentoch a s dobrou mierou štylizované. Využitie priznaného cross-gender obsadenia dopomohlo k navodeniu absurdno-vtipnej atmosféry. Ani to však tejto inscenácii nepomohlo. Aj napriek absolútnej súhre hercov sa nedá výsledný produkt považovať za úspech. Zjavne nezvládnutá dramaturgia nedokázala dať príbehu myšlienku a tak sa z neho stalo len akési prerozprávanie antických bájí modernou formou atraktívnou pre mladého diváka.
