Koncert pre božstvo
Prichádzame do sály, spieva sa v nej. Odchádzame z divadla, spievame si. Aj tak by sa dala v krátkosti charakterizovať poľská inscenácia študentov a študentiek štvrtého ročníka Národného divadelného umeleckého centra AST v Krakove Songs to the Gods of the World.
Spev ako forma vyjadrenia, pieseň ako nositeľka myšlienok a emócia ako výsledok. Poľskí tvorcovia a tvorkyne si ako komunikačný prostriedok svojho diela zvolili niekoľko rôznych náboženských a ľudových skladieb – vokálny prejav a emočná gradácia skladieb tvoria líniu, v ktorej možno nájsť aj tému inscenácie.
Herci a herečky interpretujú viaceré zhudobnené chvály a modlitby, ktoré vzývajú vyššie entity. Boh každého človeka však môže niesť iné meno, intenzita viery je taktiež odlišná, a tak ostáva výklad na jednotlivcovi – ten je však súčasťou hudbou spojeného kolektívu. Aj napriek skutočnosti, že inscenácia je postavená na repetetívnosti (skladba – tma, skladba, tma...) nedochádza k jej jednotvárnosti. Množstvo jazykov (v inscenácii zaznie poľština, ukrajinčina, jidiš, svahilčina, nórčina a turečtina) a religióznych náznakov komplikuje orientáciu a uchopenie kontextov – diváctvo tak inscenáciu a jej odkaz vníma iba na základe ľudských túžob a pocitov, ktoré zachytáva práve vďaka emotívnym chválam. Túžba, smútok, radosť či bolesť. To všetko na prázdnom javisku, na ktorom sa okrem interpretov a interpretiek nachádza iba klavirista a niekoľko hudobných nástrojov.
Inscenácia teda logicky stojí na hereckých/speváckych výkonoch – je priam až neuveriteľné, že desaťčlenný kolektív dokázal podať tak vyvážené vokálne výkony. Každý/á študent/ka preukázali výnimočné schopnosti v práci so svojim hlasom a jeho moduláciou. Aj napriek nespochybniteľným kvalitám všetkých, sóla Zofie Justyńskej a Mareka Puchowskeho sa stali vrcholmi večera.
Prichádzame do sály, spieva sa v nej. Odchádzame z divadla, spievame si, no zrazu nastalo ticho. Moment, v ktorom sa spojili náboženstvá, výpovede a kultúry, zrazu odznel. Rozličnosť interpretácii spojil jeden konkrétny zážitok, ktorý zotrel všetky rozdiely a všetci porozumeli aj napriek absencii konkrétnej myšlienky.
