Koniec dobrý, všetko dobré!
V sobotu 5. apríla sa uzatvoril 35. ročník medzinárodného festivalu divadelných škôl Setkání/Encounter. Priniesol mnoho kvalitného umenia, inšpiratívnych stretnutí a diskusií, workshopov a najmä nezabudnuteľných zážitkov. Posledný deň festivalu patril prezentácii študentskej tvorby usporiadajúcej univerzity, v rámci off-programu sa odohrali predstavenia troch z ich inscenácií.
Vyberám sa do Divadla na Orlí a už v jeho Dvorane sa stretávam s vyvýšeným pódiom a niekoľkými radmi stoličiek. Usadím sa a po malej chvíli na javisko vybieha skupina študentov v pestrofarebných kostýmoch a maskách, pod ktorými sa skrývajú nabielo namaľované tváre. Nepredstavia sa však ako 1. ročník Ateliéru fyzického divadla, sú jedným zo súborov commedie dell’arte. „Pouličná scéna“ odrazu naberá o to väčší význam, prenášame sa do obdobia medzi 16. a 18. storočím a nechávame sa unášať smiechom a príjemne uvoľnenou atmosférou.
Inscenácia My Heart will go on je zložená z krátkych improvizovaných humorných scénok poprepájaných dopredu stanovenou jednoduchou dejovou líniou. Herci predstavujú jednotlivé postavy commedie dell’arte, zachovávajú ich stanovené vzájomné vzťahy aj lazzi. Z toho vychádza vysoká štylizácia ich pohybov, teatrálnosť a prehnaná emocionalita. Impozantná je akrobatická zdatnosť, tá očividnejšia napríklad v premetoch Colombiny či Capitanovej chôdzi po rukách, taktiež však aj v nekonečných pádoch Dottoreho v snahe vyjsť na javisko či menších pohybových akciách iných postáv.
Rovnako ako v pôvodnom koncepte commedie dell’arte, študenti vo svojich replikách odkazujú na známe hry, piesne či filmy. Stretneme sa s Hamletovou azda najznámejšou replikou „to be or not to be“, jednými z Ceasarových posledných slov „et tu Brut?“, znelkou z filmov Mission Impossible či piesňou Jolene americkej speváčky Dolly Parton, v ktorej sa však ženské meno nahrádza Capitanom. Najzreteľnejšie sú odkazy na kultový film Titanic, počas predstavenia odznie pieseň My heart will go on a Isabella s Flaviom stoja s upaženými rukami odkazujúc na Jacka a Rose stojacich na zábradlí lode.
Situácie dopĺňa živá hudba tvorená pomocou viacerých hudobných nástrojov – tamburína, gitara, bubon, husle. Využité je dokonca aj kazoo typické pre charakterovú postavu anglického divadla Punch. Študenti pískajú, imitujú zvuky rôznych zvierat, čím naznačujú, v akom prostredí sa práve dej odohráva. Reagujú na publikum a publikum zase na nich. Hurónske výbuchy smiechu a nejaká tá minca v klobúku na záver hovoria o tom, že sme sa všetci dobre bavili. Po týždni plnom inscenácií s ťaživými a hĺbavými témami došlo k príjemnej zmene a z festivalu sme tak všetci odchádzali vo veselej nálade a nabití pozitívnou tvorivou energiou.
