Ľúbim ťa, ty suka
Sedíš v izbe na poschodí a čakáš, kým sa na schodoch ozvú kroky prichádzajúcej matky. Jej kroky však znejú zo dňa na deň neistejšie, až napokon celkom utíchnu. Čo sa stane, keď sa matka jedného dňa jednoducho nevráti? Pocítiš žiaľ… či skôr úľavu? Monodráma Julie Fidelus 20 DEN zobrazuje život dcéry uvažujúcej nad svojím vzťahom s matkou a otázkou, či je stále dcérou, keď už matky viac niet.
Na javisku sa nachádza iba jediná kovová vaňa otočená dnom nahor. Napäté ticho sa nesie Sklepní scénou Divadla Husa na provázku, prerušia ho až tlmené výkriky dožadujúce sa matkinej odpovede. Po chvíli sa vaňa preklápa a vychádza z nej dcéra, ktorá sa po prvýkrát od smrti matky zhlboka nadychuje, aby nám podala výpoveď o ich vzťahu plnom protichodných emócií. Kto bol v tomto vzťahu však skutočným rodičom a kto dieťaťom?
Matka podlieha alkoholu, drogám a vykonáva náhle neuvážené rozhodnutia, ako napríklad kurz na vodičský preukaz na traktor, ktorý si však napokon aj tak nikdy nevyzdvihne. Už krátkych 6 týždňov po pôrode sa nachádza v náručí nového partnera – tak dlho totiž trvá, kým sa zahojí jej rana po cisárskom reze. Dcéra jej napohľad slúži iba na rady ohľadom fungovania moderných technológií a kupovania cigariet. Neustále kritizuje jej nepekný výzor, istý druh obsesie má s dcériným zrastajúcim obočím, kvôli ktorému ju prirovnáva k Fride Kahlo či rovno ku Godzille. Napriek tomu všetkému ju však dcéra nedokáže nenávidieť a pred všetkými si ju obhajuje tým, že nech bola akákoľvek, rozhodne nebola šialená.
I po smrti s ňou matka v duchu ostáva, pretože „matky predsa neodchádzajú, tá jej iba zomrela“. Stelesnená je hlavou bábky vytvorenou zo siloniek, niekoľko ich rovnako visí z krku, čo imituje tvar jej tela. Pre jasnú diferenciáciu medzi replikami postáv využíva Fidelus pre matku hlbší chrapľavý hlas, ktorý sa najviac preukazuje najmä počas spievania duetu piesne Total Eclipse of the Heart od waleskej speváčky Bonnie Tyler. Tá zároveň svojím textom bližšie charakterizuje ich vzájomný vzťah.
Keď je matke diagnostikovaná rakovina, dcéra preberá úplnú starostlivosť o ňu, čím sa ich roly pomyselne vymieňajú. Prestáva žiť v tieni svojej krajšej a úspešnejšej matky, čo je v scéne pohrebu podporené doplnením jej jednoduchšieho odevu (pozostávajúceho iba z čierneho roláku a žiadneho spodného dielu) o čierne silonky, sako a trblietavé lodičky. Jej príhovor je plný nevypovedaných emócií a vďaka excelentnému hereckému výkonu, ktorý spôsobil zimomriavky a priniesol slzy do nejedného oka, sa búra štvrtá stena, ako by sme sa všetci na okamih stali priamymi účastníkmi tohto pohrebu. Matka sa k nej možno vždy nesprávala zrovna najvrúcnejšie, no bola ochotná obetovať svoje štúdium a následný život, aby ho mohla dopriať svojej dcére. Vnútorný boj ohľadom toho, aký postoj má k matke zaujať, vedie dcéra až do vypovedania poslednej repliky ležiac na jej rakve vytvorenej z opäť prevrátenej vane: „Ľúbim ťa, ty suka.“
