Makarón náš, ktorý si na nebesiach…
Veríte v Boha? Sympatizujete so satanom? Alebo velebíte makaróny či nedajbože inú cestovinu? Veriť sa dá v množstvo vecí, aká je však hranica medzi vierou a fanatickým nasledovaním sekty? A čo to vlastne tá sekta je?
Predlohou krakovskej inscenácii bola kniha Sekta made in Poland, ktorá je akýmsi dokumentom najextrémnejších prejavov poľského spiritualizmu. Vizuálne prířažlivá inscenácia predostrela hneď niekoľko fenoménov, ktoré sa však nespájajú len s poľským kontextom. Členmi sekty sme totiž všetci. Tieto naše spoločenstvá však nenazývame týmto slovom.
Ich vedúcimi osobnosťami/objektmi môže byť ktokoľvek/čokoľvek - rodič, politik, kamarát, učiteľ či jedlo. Aj napriek skutočnosti, že inscenácia bola pútavo vystavaná, hlavná téma inscenácie sa niekoľkokrát stratila v množstve iných, často iba naznačených problémov. Satanizmus, emočne vypäté zobrazenie LGBTQ+ ľudí a ich problémov, UFO či náznaky ekologickej otázky spojené s opustením tejto planéty.
Dominantnou časťou inscenácie bola na prvý pohľad jednoduchá a čistá scénografia, ktorá postupným plynutím naberala množstvo nových a zaujímavých významov. Veľkolepej scéne však konkurovali vyrovnané herecké výkony. Za najvýraznejši však považujem výkon Marie Wójtowiczovej, ktorá svoje spevácke sólo odspievala technicky správne a neochudobnila ho ani po emočnej stránke. Vo všeobecnosti to boli práve spevácke a na pohyb zamerné výstupy, ktoré neustále silnejúcou emóciou zbúrali minimálnu jazykovú bariéru.
