Martýr – Domýlený fanatik, alebo siréna pre letargiu?
Počas osobného zúfalstva človek siaha po rôznych spôsoboch, ktorými by stlmil, prečistil, či nahradil prežívanú bolesť. Existuje veľa spôsobov. Genéza takýchto nápomocných postupov má snáď rovnako bohatú historickú líniu ako antika. Otázkou je: čo si vybrať?
Mladý študent Benjamin, obeť disfunkčnej rodiny a okolitého spoločenského nezáujmu, vo svojej mizérií dospievania siaha po alternatívnejšej metóde, ako je chemická či sexuálna závislosť – viere. Viera, či už v niečo alebo niekoho, nemusí hneď znamenať zlú vec, ale ani nie neškodnú. Záleží na tom, ako si nový záujem interpretujeme.
Mayenburgov text Martýr tematicky zachytáva nielen výstredného, po pozornosti prahnúceho, študenta v prostredí ignorancie, sebeckosti a pokrytectva, ale skúma prekročenú hranicu náboženskej viery, ktorá vedie k fanatickým až anarchistickým tendenciám. Provokačný a komický tón textu, kde sa stretáva spoločenská tolerancia s náboženským fundamentalizmom, pripomína krížovú výpravu dvoch táborov – študenta ako manipulatívneho lídra a jeho epigónov proti učiteľke biológie.
Tvorivý tím slovenskej inscenácie Martýr z Vysokej školy múzických umení umiestnila nábožensko-ateistický súboj do ambivalentného dejiska – školskej učebne, telocvične, ale aj iných, vo svojej podstate, neurčitých lokácií. Nejasnosť, miestami aj dezorientovanosť, v priestore prevažne spočívala v hereckých naháňačkách medzi prízemím a poschodím divadla. Táto fyzická aktivita bola zároveň aj rušivým elementom, zapríčinená len kvôli nadbytočnosti; hudobné časti využité pri predeloch boli svojou kvantitou podobným prípadom, niekedy aj tematicky nezmyselným či plytkým.
Je otázne, či bolo toto pohybové riešenie jeden z dôvodov, prečo bola inscenácia zdĺhavá. Azda je na mieste poznamenať, že zvolený Mayenburgov text, ktorý je kvalitný, provokatívny, komický a posolstvom plnohodnotný, mohol byť lepšie upravený, po prípade preškrtaný – už aj z dôvodu tematického pretlaku či sporadickej repetitívnosti (možno by nezaškodila krátka prestávka).
Posolstvo bolo zreteľné, len priebeh k nemu spejúci mohol byť bez bočných uličiek. Ale aj v rámci technických neduhov, prevažne vyplývajúcich z kvantity, sa jednalo o plejádu kvalitných hereckých výkonov, ktoré umne interpretovali a vnímali potenciál pre podtextovú a situačnú iróniu, vášnivú slovnú dynamiku a provokatívnu líniu náboženskej viery.
