Problémy nielen našej poroty
Počas druhého festivalového dňa sa konala diskusia približujúca našu festivalovú porotu. Každý z jej členov a členiek prezentoval publiku tému, ktorej sa aktuálne venuje.
Jedným z problémov bolo aj sexuálne obřažovanie nielen na umeleckých školách. Tento fenomén je bohužiaľ stále aktuálny a v inscenáciách sa mu venuje Aminata Keita. Aj napriek skutočnosti, že sa jednalo o vážnu a traumatizujúcu tému, za najsilnejší považujem príspevok od maďarského porotcu Antala Bálinta, ktorý publiku priblížil maďarský kontext a príbeh univerzity bez študentov. Tí odhodlane bránili svoju školu, ktorá v Orbánovom režime stratila akúkoľvek suverenitu. Študenti a študentky z Budapešti sa tak zrazu papierovo stali návštevníkmi iných európskych škôl, vďaka ktorým mohli absolvovať štúdium a získať titul.
Problém však nezmizol! Bálintov príspevok poukázal na krehkosť slobody a demokracie v jednej z krajín V4. Zároveň bol zdvihnutým prstom pre naše krajiny, v ktorých populisti často preberajú moc.
Akýsi návod ako sa vyhnúť obdobným situáciám som našiel aj vďaka príspevku Sonii Murcii Molinovej, ktorá sa venuje vzdelávaniu mladých ľudí pomocou divadla. Sascha Kühne zase rozprával o skutočnosti, že vnímanie ticha nám napomáha k sústredeniu a hľadaniu nielen nových významov, ale aj skrytých konotácii, ktoré sme si predtým v spleti slov nevšimli. Kühne svoje myšlienky demonštroval aj pomocou jednoduchého obrazu. V jednoduchom a na prvý pohľad nezaujímavom obraze sa po hlbšej analýze objavili farby a tvary, ktoré nám predtým unikali. Ak by som mal teda zhrnúř diskusiu jednou vetou znela by asi takto: Viac sa počúvať, viac sa pozerať a v neposlednom rade sa aj viac SETKÁVAT.
