Toto nie som ja
Pri pohybe doprava na nás spadne niečo zľava, keď upraceme jeden úsek nášho života, razom sa zamotáme do niečoho inšieho, ešte väčšmi pre nášho ducha náročnejšieho. Ale kto spôsobil ten neporiadok? Veď ja som tu ani nebola, toto nie je môj chaos... ach, to je ale hanba.
Monodráma Mess / nepořádek, nebo snad úklid Ateliéru fyzického divadla JAMU skrýva pod skutočne vtipným obsahom a výborným hereckým výkonom istú trpkú pachuť nemohúcnosti a zúfalstva, aké moderný človek stretáva na každom jednom kroku. Podkrovná miestnosť sa razom premieňa na malý, osirelý svet jedného človeka a tragédie zmätku, ktorého je nesmierne obtiažne sa zbaviť i napriek neuhasínajúcej snahe performerky, nápomoci či podpory publika i aktivite, akú v mnohých momentoch sami za jej chaos preberajú. Divák sa tak stáva sledovateľom cesty performerky naprieč piatimi štádiami smútku a finálnej akceptácie, aká však i cez v podstate zdanlivo šťastný koniec poriadku otvára len ďalšie a ďalšie otázky.
Zápasí performerka po celú dobu sama so sebou a svojím fyzickým či mentálnym neporiadkom, alebo naopak bojuje s veternými mlynmi, aké jej do cesty postavil sám svet a jeho nespravodlivosť? O to skľučujúcejšia je okolnosť, že divákovi je subjektívne performerky ľúto a nesmierne rád by jej bol nápomocný v upratovaní, avšak ona sama skutočnú možnú pomoc bojkotuje a len sa väčšmi zamotáva v celej tragickosti svojej situácie. Záverečný, na oko zdanlivý poriadok je v podstate len novou verziou organizovaného chaosu, pričom performerka upratáva aj samú seba do jedného z plastových boxov prítomných na scéne. Katarzný moment sa však nedostavuje a je otázne, až kam sa môže rozmáhať stratenie samého seba a vlastného rádu veci.
V živote to však už raz tak chodí, to, čo v jednotlivcovi vzbudzuje pocity maximálneho zúfalstva, u iných to otvára priestor pre smiech nad bezradnosťou a ďakovanie, že tento neporiadok a jeho následky sa nedotýkajú práve jeho. To či sa však cez slzy smejeme sami sebe, alebo performerke zostáva otázne.
