Turistický sprievodca naprieč dobou
Domov je miesto, kam sa človek vracia. Naše rodisko uschováva spomienky, emócie, názory, dôležité míľniky našich životov. Vraciame sa, lebo túžime po bezpečí, izolácii, pochopení. Zostávame, lebo cítime nával eufórie, lásky a nostalgických zvukov. V akomsi momente sa dostanú tieto prívlastky do negácie a začnú svrbieť. Či už je náš odchod z domova motivovaný zvedavosťou alebo je to forma dezertovania od toxických vplyvov rodiny, tak azda vždy príde čas, aby sme sa posunuli o krok ďalej, o ten jeden krok, kedy prekročíme prah domoviny a rozhliadneme sa viac okolo, ako za seba.
Autorská monodráma Všechno své si nosím s sebou českej štvorice tvorkýň z JAMU v štyridsať minútovom pásme ponúkla turistický prehľad po svete. Herečka ako nadšená backpackerka na druhom poschodí DF JAMU porozprávala nielen o svojich cestovateľských zážitkoch, ale aj o svojich predkoch – o migrácií pred politickým útlakom, nepochopením, vykorisťovaním a nestabilným rodinným zázemím, v nádeji nájsť lepší a nový začiatok.
Humorný cestopis v kontraste s historickým výkladom domoviny prechádzal cez rôzne žánrové formy – od satirického až kritického pohľadu, cez interakcie s divákmi, po situačný tragický tón s komickým odľahčením – a vo svojej podstate pôsobil ako rodinný album. Listovanie fotografiami (a teda zážitkami), podanými cez herečkin príjemný naratív, mal funkčnú gradáciu a temporytmus, cez niekoľko predelov varíroval medzi súčasnosťou a minulosťou, prepájal bezstarostné cestovanie za poznávaním iných kultúr s núteným odchodom kvôli vlastnému bezpečiu.
Tematické prepojenie spočívalo v prostej rekvizite – ruksaku. Na začiatku ho vnímame ako klasickú a potrebnú súčasť cestovateľa, ale v priebehu rozpravy sa tento popruhový predmet stáva skladiskom myšlienok, spomienok a historických prameňov. Cez obsah ruksaku spoznávame genézu človeka sťahovavého – táto migrujúca forma je buď v rámci celosvetového trendu rozkvitajúcej backpackerskej kultúry, rodinnej anamnézy, kde sa svätá trojica otázok (kariéra-svadba-status) neustále a dotieravo opakuje, alebo nedobrovoľného úteku za lepším životom.
Otázka domova naberá niekoľkorozmerné spektrum. Cestujeme, aby sme spoznávali a chápali, porovnávali, čo sa bez zážitkov porovnať nedá. A domov sa vraciame, aby sme sa o novú múdrosť podelili. Domov je miesto, kam sa človek vracia... ak je kam.