Volanie z hlbín prírody
Dramaturgia festivalu Setkání/ENCOUNTER sa každoročne rozširuje o divadelné formy, ktoré ktoré nie sú nutne len činoherné. Čoraz častejšie sa v hlavnom programe objavujú aj scénický tanec a pohybové divadlo. Po Gruzínskej Lysistrate sme mali tento rok možnosť zhliadnuť tanečnú inscenáciu Erlking z dielne National Academy of Theatre and Film Arts „Kr. Sarafov“, Bulharsko.
Príbeh je veľmi jednoduchý – dcéry mystického stvorenia menom Erlking sa snažia zmocniť zblúdilej duše. Lákajú ju na pocit slobody a voľnosti, ktorý môže získať, ak vypočuje ich volanie. Neskôr sa z týchto víl stávajú sirény, ktoré „lákajú námorníkov, aby narazili na útes“. Odrazu sa spoza príjemného pocitu vynára strach a neistota. No už sa tomuto volaniu z hôr nedá utiecť. Obeť končí zavretá v jaskyni.
Z Divadla na Orlí sa v priebehu niekoľkých okamihov stáva mystický les. Na túto skutočnosť nie je nutné špeciálne odkazovať prostredníctvom scénografie. Celkový obraz totiž tvorí len niekoľko jednoduchých prvkov. Dva biele pohyblivé panely sa prelínajú so zadným prospektom. Na tieto čisté plochy sú premietané farebné abstraktné animácie. Žiadny konkrétny tvar, žiadne konkrétne odkazy. Išlo o čisto doplnenie mystickej atmosféry.
Zásadná je pri jej dotváraní rovnako aj práca so svetlom, hudbou či zvukmi (praskanie konárov, hlasné dýchanie). A celý zážitok je umocnený o krátke repetitívne textové vsuvky prednášané jednotlivými tanečníčkami. Prehovory sú po technickej stránke doplnené echom a protagonistky dávajú svojou prácou s hlasom jasne najavo, že sa nejedná o reálne bytosti, ale niečo výrazne nadľudské. Celý dojem, aj keď môže pôsobiť akokoľvek desivo, nám neustále pripomína rozprávku.
Prepojenie pohybov aktérov a vizuálnej stránky inscenácie vytvára spoločne impozantný harmonický obraz. O zvládnutí technickej stránky tanca by sa dalo polemizovať, no ani tento faktor nenarušil celkový kultúrny zážitok, ktorý nám tanečníci na javisku priniesli.
