Anamnéza jednej lásky, ktorú ukončil divák
Psychóza 4:48, fragmentárny text s netradičným dramatickým pôdorysom, značne emocionálna jazda naprieč roztriešteným ľudským vedomím. Text už svojou kompozíciou, témami, neurčeným časopriestorom a postavami (nie je určené pohlavie, ale ani počet) ponúka výrazne voľnú interpretáciu. Základné informácie k ako-takej orientácii je však možné vydedukovať: úlomkovitý príbeh pacientky a jej psychiatra. Priebeh jej liečby na psychiatrickej liečebni sprevádza podrobná anamnéza a výpovedné monológy, ktoré sa striedajú medzi poetickým a prozaickým rázom. Tematický rámec je taktiež širokospektrálny: samovražda, kritika zastaralých psychiatrických postupov, náboženské a sociálne aspekty, symbolické prepájanie času s priestorom, partnerská kompatibilita a toxicita, ktorá je postavená na role dominantného verzus submisívneho, a nakoniec aj spasiteľská láska – vykúpenie, alebo len subtílna kvapka z pipety do utrpenia.
