The third day of the Encounter Festival began with the performance of Caucasian Chalk Circle by the students of the Theatre Faculty of the Academy of Performing Arts in Bratislava. The production, based on a text by German playwright Bertolt Brecht, reflects the author's epic theatrical style, i.e. a complicated plot, musical elements, breaking the fourth wall, and strong allusions to today's politics.
Na slovenských javiskách dostávajú študenti herectva len zriedka príležitosť experimentovať. Majú možnosť dotknúť sa kabaretného štýlu či autorskej tvorby, no reálne to využívajú len výnimočne. O to výraznejší je pre mňa kontrast s inscenáciou Psyacha Buda (Psia búda) študentov Národnej univerzity Ivana Franka vo Ľvove, ktorí na scéne predvádzajú až revoltu. Nepôsobia ako jednotlivci, ale ako dokonale prepojená skupina. Hovoriť o individuálnych výkonoch je takmer nemožné – napriek tomu, že každý dostáva priestor herecky sa prejaviť, energia tu funguje kolektívne. Ocitáme sa na kabaretnom večere v Psej búde, v priestore pripomínajúcom podzemný bar. Atmosféru dotvára tajomne pôsobiaci barman a znepokojená klaviristka, ktorí diváka sprevádzajú už od príchodu do sály.
In Bertolt Brecht's play The Caucasian Chalk Circle, performed by students from the Academy of Performing Arts in Bratislava, the audience follows a unique story of a struggle for native land, for a child, and for freedom. It is a struggle both present and past, and in the end chillingly topical. With a minimum of props but a maximum of emotion, the play reveals who is pulling the strings, how much freedom is worth, and what must be sacrificed in the battle for it. What role does the life of an individual play in it? Because as we know, when the forest is cut down, splinters and heads fall.
Ľudia potrebujú rozprávať. Rozprávať sa medzi sebou, hovoriť o všetkom a o ničom zároveň, povedať si o svojich problémoch, radostiach, strachoch… Častokrát nám stačí ktokoľvek, kto je ochotný počúvať. Alebo aj nie. Stačí, že tam je. Alebo vezmeme pero a papier, ako to spravili členovia skupiny Bu-Ba-Bu, a napíšeme o rozvrátenosti sveta a života. Básne a umelecké texty literárno performatívneho hnutia Bu-Ba-Bu sa preto stali predlohou pre ukrajinskú inscenáciu Псяча буда (Psia búda). Mladí herci z Ľvovskej univerzity Ivana Franka sa zverili so svojou spoveďou o trpkosti reality, v ktorej žijeme.
Třetí den festivalu Encounter začal uvedením představení Kavkazský křídový kruh přípraveného studenty Divadelní fakulty VŠMU v Bratislavě. Inscenace podle textu německého dramatika Bertolta Brechta odráží autorův epický divadelní styl, tedy komplikovaný děj, hudební prvky, prolomení čtvrté stěny a výrazné narážky na dnešní politický život.
Ve hře Bertolta Brechta Kavkazský křídový kruh, ztvárněné studenty z bratislavské Vysoké školy múzických umění, divák sleduje jedinečný příběh boje o rodnou půdu, o dítě i o svobodu. Je to boj současný i minulý a v závěru až mrazivě aktuální. S minimem rekvizit, ale maximem emocí se rozplétá hra o tom, kdo tahá za kratší konec, kolik stojí svoboda nebo jakou oběť je v bitvě za ni potřeba zaplatit. Jakou roli v ní pak hraje život jednotlivce? Protože jak víme, když se kácí les, padají třísky i hlavy.
The second day of the festival was marked by ancient tragedy. One of them was brought to us by the students of the Korea National University of Arts. In their performance the Nape, they combined three plays by Euripides: Iphigenia in Aulis, Agamemnon, and Electra.
What fate will Iphigenia choose when she is given a choice for the very first time? How can we stop the hands that control us, and who will tell the puppets about them so that puppet plays are no longer exclusively sad? The stories of Greek mythology were written thousands of years ago, yet their themes remain painfully relevant to this very day. The students from South Korea created a play that merges Greek myths with traditional Korean puppet theatre (Deolmi), in which puppets are manipulated by the napes of their necks. That’s where the play found its title – The Nape.
A princess waits for her prince to come. But he’s nowhere to be found. This performance of Shooting Snow White showed why fairy tales need to be deconstructed. Anna Lisa Grebe's performance, which could be classified as physical theatre, portrayed not only the stereotypical perception of female beauty, but also the general pressure on women to assume passive roles in society and relationships. She also showed how the patriarchy imposes itself on the men who seemingly benefit from it.
